Cerová - obec pod hradom Korlátko

Sakrálne pamiatky

Kostol svätých Anjelov Strážcov v Cerovej

Až do 18. storočia boli naše obce bez kostola. Boli filiálkami susedných obcí Jablonica a Prievaly, kde sa nachádzali kostoly. Podľa najstarších zápisov  z vizitácií farností a  ich filiálok  boli  tak, ako väčšina ostatných obcí Záhoria,  začlenené do  Šaštínskeho archidiakonátu, po roku 1776 do jeho Senického dekanátu.  (Podľa zápisu z roku 1560 o farnosti Jablonica, pod ktorú zrejme spadala Cerová ako filiálka, načas aj do Nitrianskeho archidiakonátu).

Cerovú ako filiálku až do roku 1787 spravovali jablonickí farári, len prechodne prievalský farár. (Jablonická katolícka  farnosť bola začiatkom 17. storočia prechodne zaniknutá, pretože Jablonica bola v tom čase prevažne evanjelická.) Lieskové  a  Rozbehy boli v správe prievalských farárov. Bohoslužby sa preto uskutočňovali  v kostoloch v Jablonici a Prievaloch.

Posvätný priestor v Cerovej,  podobne ako v ostatných obciach bez kostola,  tu predstavoval cintorín, kde sa podľa záznamov vizitácie z roku 1632 nachádzala  zvonica s jedným zvonom (stála na mieste, kde je dnes  postavený  kostol). Starý  cintorín zaberal  priestor v okolí. V roku 1756 tu začali stavať kaplnku Všetkých sv. Anjelov, ktorá sa stala predchodkyňou terajšieho kostola. Jej výstavbu schválil vikariát a zemepán,  vdova po Ladislavovi Korlátskom,   Júlia Ottlíková. Obec si na jej výstavbu požičala 214 zlatých.  Kaplnku dokončili už nasledujúci rok. Klenutá stavba postavená z trvácich materiálov so šindľovou strechou  mala v interiéri  oltár bez plachiet a bola bez  chóru. Podľa záznamov ale bola  dostatočne priestranná pre všetkých veriacich z obce. Prevádzka sa hradila z výnosu 2 rolí s výmerou 3 skalické merice a z poplatku za zvonenie. Omše sa  konávali na výročie patrónov a pri pohreboch. Podľa zápisu z roku 1713 tu bohoslužby konal jablonický farár jedenkrát za 3 týždne.  Ostatné bohoslužby konal v kostole  v Jablonici, kam dochádzali i  Cerovčania, nakoľko v  tom čase bola účasť na bohoslužbách v  nedeľu a prikázaný sviatok pre každého katolíka povinná a  absencia bez náležitého dôvodu bola sankcionovaná.  Na Lieskovom  sa  bohoslužby konali v  zámockej kaplnke sv. Jozefa.  Vo vizitácii z roku 1756  sa  spomína i malá kaplnka v  Rozbehoch, bohoslužby sa v nej nekonali.

Keď bola v roku 1787 v Cerovej zriadená samostatná farnosť,  tzv. matkocirkev, „Ecclesia ad Stos Angelos Custodes“, kde boli  Lieskové a  Rozbehy  filiálkami, začala sa príprava na výstavbu kostola, resp. prestavbu existujúcej kaplnky – vo vizitácii z tohto roku uvádzanej  ako kostolík  Svätých Anjelov Strážcov.  Prvým farárom bol Anzelm Časta (1787 – 1791). V roku 1796, keď bol administrátorom Bernardín Slabigh, bola podaná žiadosť o postavenie kostola. To preto,  lebo už v roku 1792 bolo v Cerovej 453 katolíkov a na Lieskovom 415. S návrhom  súhlasili obe obce i obec Rozbehy. No po udelení súhlasu k stavbe došlo k roztržke. Na výstavbu kostola odmietli prispieť Rozbežania. Lieskovčania zasa trvali na tom, aby kostol bol postavený na hranici obidvoch obcí, aby doň mali obe strany  rovnako ďaleko. Roztržka bola nakoniec urovnaná. Všetky obce dali súhlas, aby sa kostol staval pri starej kaplnke, teda na Cerovej. Samotná výstavba začala v roku 1800 a trvala 2 roky. Náklady na stavbu kostola  obnášali 3308 zlatých. Na vybavenie kostola v značnej miere prispelo miestne panstvo,  ale aj chudobní veriaci. Slávnostná vysviacka sa uskutočnila 3. októbra 1802 a odvtedy sa bohoslužby pre veriacich zo všetkých 3 obcí konali  v novom kostole v Cerovej.

Kostol je jednoloďová barokovo-klasicistická stavba  so segmentovým ukončením presbytéria. Loď kostola je klenutá pruskými a českými klenbami.

Fasáda kostola je členená lizénami, zvislými plastickými pásmi a segmentovo ukončenými oknami so šambránami (obrubami). Veža kostola je vstavaná do štítového priečelia, je ukončená korunnou rímsou s hodinami a barokovou cibuľovitou strechou, bankou a krížom. Pod hodinami sú štyri obdľžnikové zvukové okná so žalúziami. Ciferník hodín je umiestnený iba v čelnom kruhu veže, v ostatných sú letopočty a nápisy.  Priečelie kostola má vstupné dvere, jedno obdľžnikové a dve kruhové okná.

V interiéri sú 2 oltáre a kazateľnica, pochádzajúce zo začiatku 19. storočia.

Na hlavnom oltári z roku 1802  je  obraz Anjela strážcu podľa originálu Ferdinanda  Laufbergera od rakúskeho maliara Heinricha Reinharta z roku 1903, ktorý venovali kostolu Alfred Windischräetz a manželka Gabriela.

Bočný oltár, zasvätený Panne Márii,  zdobí obraz Panny Márie so svätcami, ktorý namaľoval F. Schön v roku 1807.

 

Výzdobu kostola doplňujú sochy:  pri bohostánku sochy dvoch adorujúcich anjelov, socha Božského srdca Ježišovho z roku 1916  a  socha Panny Márie ako kráľovnej nebies s malým Ježiškom na ruke z roku 1935.

Pri bočnom oltári  Zmŕtvychvstalý Ježiš Kristus, vykladá sa vo veľkonočnom období,  Sv. Anna (matka Panny Márie) s Pannou Máriou, Sv. Jozef  s Ježiškom.

Pri vstupe do kostola:  Sv. Anton,  Sv. Páter Pio, Lurdská Panna Mária.

 

 

 

Nad vstupom do kostola je umiestnený murovaný organový chór.

Na ňom sa nachádza jednomanuálový organ s pedálom, ktorý postavil v roku 1839 Martin Šaško, senior z Brezovej pod Bradlom za 1750 zlotých.   Organ,  ktorý  je vzácnou kultúrnou pamiatkou,  patrí medzi najstaršie Šaškove diela, pre ktoré sú charakteristické píšťalové veže postavené na oblúkovom základe. Veže stoja na širokej zalamovanej soklovej rímse, ktorej vystupujúce segmenty podopierajú konzoly zo štylizovaných akontovaných listov.  Organ prešiel viacerými opravami a úpravami. Najviac ho poznačila oprava v roku 1934, keď nástroj dostal nový hrací stôl, nový plavákový mech a pedálovú klaviatúru s oveľa väčším rozsahom ako je skutočný tónový rozsah pedálu.

O kvalitách organa svedčí i skutočnosť, že v roku 2005 sa v kostole konal XIV. medzinárodný hudobný festival pod názvom „Slovenské historické organy.“ Na organe hral Mgr. art. Peter Reiffers.

Kazateľnica s reliéfom kázania je barokovo – klasicistická.  V krstiteľnici  je krstná voda a olej.

Kostol patrí pod farnosť Cerová, dekanát Senica a Bratislavskú arcidiecézu.

Z viac ako 200 rokov svojej existencie prešiel kostol viacerými úpravami. Niekoľkokrát bola opravovaná strecha i fasáda a urobené úpravy v interiéri.  V čase 1. svetovej vojny padli za obeť i zvony na kostole.  V  roku 1926 boli na stene vedľa kazateľnice osadené pamätné tabule s menami občanov padlých v 1. svetovej vojne,   dalo ich vyhotoviť miestne Potravné a úverové družstvo. Tabule zhotovil  kamenár Hoja z Trnavy. Dnes sú reštaurované a umiestnené na budove Domu smútku pri kostole.

Podoby kostola: – Interiér kostola  začiatkom 20. storočia – hore vľavo hrad a vpravo kaštieľ.

Kostol  v 20. rokoch (po roku 1923, keď Cerovčania vybudovali prvý (drevený) plot pred kostolom).

Interiér kostola – 60. roky 20. storočia, dole 2013 a 2018.

Novšia krížová cesta z roku 1926  má 14 zastavení.

 

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Rozbehoch

Predchodkyňou kostola v Rozbehoch (v roku 1794 sa uvádza ešte ako kaplnka),  bola podobne ako v Cerovej, kaplnka z polovice 18. storočia. Pôvodná jednoduchá baroková stavba s apsidou a vežou ukončenou ihlanovou helmicou  bola v 19. storočí klasicisticky prestavaná. Interiér je zaklenutý konchou (polkruhovitou klenbou v tvare štvrťgule) a valenými klenbami s lunetami (klenbami polmesiačikovitého tvaru). Nachádza sa v ňom neskorobarokový oltár Nanebovzatia Panny Márie s novším obrazom na pamiatku rodákov z Ameriky z roku 1924. Pred kostolíkom sa nachádza  kríž z roku 1937 s pieskovcovou plastikou Panny Márie.

 

Kostolík Svätého kríža v kaštieli

Kostolík obnovili v roku 1981 Milosrdné sestry Svätého kríža. Je situovaný v bývalej kaplnke, ktorú dali vybudovať prví majitelia kaštieľa Aponiovci. Spomína sa v 17. storočí, keď bola v správe majiteľov kaštieľa.  Patrocínium kaplnky sa podľa originálnych zápisov vo vizitáciách z 18. storočia oslavovalo na sviatok sv. Jána Evanjelistu, tretí deň po Božom narodení. Okrem toho sa tu slúžili bohoslužby počas krížových a  prosebných dní  a  na Zjavenie Pána. Počet bohoslužieb závisel aj od počtu pohrebov s omšou, pričom koľkokrát sa konali v kaplnke pohrebné omše, o  toľko bolo menej bohoslužieb v zmienených dňoch. Po vybudovaní kostola v Cerovej slúžila výhradne panstvu.

Po konfiškácii kaštieľa po 2. svetovej vojne bola kaplnka skladiskom. Pôvodný význam jej navrátili sestry Svätého kríža, keď sa im ju v roku 1981 podarilo obnoviť. Jeho dominantou je  veľký drevený kríž so zomierajúcim Kristom, zhotovený v roku 1950 umeleckým rezbárom Františkom Charvátom z  Kutnej Hory,  pôvodne pripravený do kostola v Podunajských Biskupiciach.  Posviacku kostolíka vykonal 14. septembra 1981 otec biskup Dr. Július Gábriš.  Na slávnosti sa zúčastnil aj posledný majiteľ kaštieľa JUDr. Ravas.

Kaplnka sv. Jozefa

Nachádza sa v DSS Bojková. Vznikla v roku 1943 ako kaplnka Krista Kráľa. V parku sa nachádza socha Panny Márie.

Zvonica v Lieskovom

V časti Lieskové sa nachádza zachovalá murovaná zvonica s jedným zvonom. Podľa farskej kroniky na tomto  mieste stála staršia drevená zvonica postavená ešte pred kostolom, lebo už v roku 1793 bola ako veľmi schátraná opravená. Pri veľkom požiari v roku 1814 úplne zhorela a žiare ohňa neodolal ani zvon. V roku 1815 si dali Lieskovčania uliať nový zvon a o desať rokov si postavili novú zvonicu. Stavba je zaujímavá tým, že je stavaná do kruhu, avšak nie tak, aby sa dalo hovoriť o románskej rotunde, ako je to u zvonice v Skalici. V 60. rokoch ju poškodilo zemetrasenie i silný vietor (foto vpravo), preto ju Lieskovčania opravili.

Fotografie – Zvonica v súčasnosti – rok 2020.                     Zvonica ako symbol Lieskového 2019.

Zvon po dlhoročnom používaní praskol, preto ho v roku 2020 nahradil nový. Pri posvätení dostal meno Ján na počesť cerovského rodáka arcibiskupa mons. Jána Bukovského.

 

 

 

 

Sochy a kríže

Pred kostolom v upravenom priestore zdobenom kvetinami sa nachádza  kamenný kríž a v súčasnosti aj sochy sv. Floriána – 1 a sv. Jana Nepomuckého – 2.   

Sochy svätcov sú zhotovené z pieskovca.

Na  ich  podstavci  sú  nápisy  v  kruhu: na soche  sv. Floriána  „St Florianus A 1825“,  na  soche sv. Jana Nepomuckého  ,,St Ioannes Nep A 1825“.  Nápis na ústrednom  kamennom kríži z roku 1923 informuje o darcoch – ,,Tento kríž ku cti a chvále Božej nehali postavit Michal Peterka aj z jeho manželku a Pavel Tichý tiež z jeho manželku v roku Páňe 1923“.  Na jednom z nosných kubusov je signatúra výrobcu (ŠTÁBLA HODONÍN).

Pred kostolom je misijný kríž z drevených latiek. Na ramenách kríža je nápis SVÄTÉ MISIE a na nohe tri letopočty konania misií 1999, 1995 a 2007.

 

Na hranici časti Cerová a Lieskové sa nachádza socha sv. Vendelína.

V kartuši vysokého podstavca je takmer nečitateľný  zakladateľský nápis, podľa ktorého ju dal postaviť Martin Valášek v roku 1907„Ku cti a chvále Božej dal Postavit MARTIN VALÁŠEK Roku 1907“.

Pred kostolíkom  v časti Rozbehy stojí kríž z roku 1937 s nápisom:

„NA PAMIATKU KÚ CTI A  CHVÁLE BOŽEJ POSTAVIŤ DALI: POLOVICU DALI LUDEVÍT ŠKRABÁK MLYNÁR A  JEHO MANŽELKA MÁRIA ROD. KANICHOVÁ, MIKULČÍK ŠTEFAN A  MANŽELKA ALBÍNA ROD. VACULOVÁ A JEHO BRAT A  SESTRY V AMERIKE“.  Na kríži je umiestnená pieskovcová plastika Panny Márie.

Darovali rodáci z Ameriky.

Pri križovatke hlavnej  cesty do Prieval a poľnej cesty nazývanej Cigánska stojí drevený kríž postavený v roku 2007. Pôvodne na tomto mieste stál starší kríž, pochádzajúci z 2. polovice 19. storočia. Nový kríž zhotovil Cerovčan Jaroslav Michalica (vzadu na  kríži je hliníkový pliešok s jeho menom „JAROSLAV MICHALICA 2006 CEROVÁ – LIESKOVÉ“).

 

„Cholerový kríž“ sa nachádza v cerovskom chotári v „Prípadlišti“ neďaleko hlavnej cesty od Jablonice. Stojí na mieste cholerového cintorína, kde boli v rokoch 1832 a 1866  pochovaní cerovskí občania, ktorí zomreli na choleru. Pôvodný starší kríž tu osadili farníci v auguste roku 1832.

Druhý cholerový kríž je za lieskovským cintorínom nad „Janovým járkem“, na kríži sú mená obetí z roku 1866.

CINTORÍNY

 

Súčasný cintorín v Cerovej (na katastrálnej mape z roku 1906 na obrázku vľavo) leží na vyvýšenine v časti nazývanej Prídavky. Susedí so starým židovským cintorínom a parcelou, na ktorej sa nachádzajú ruiny „starého zámečku“. Pochádza z konca 19. storočia.

Nahradil starý cerovský cintorín, ktorý sa nachádzal za kostolom (pôvodne pri starej cerovskej zvonici z 16., resp. 17. storočia, neskôr kaplnke z roku 1757). Po definitívnom zrušení v roku 1932 bol spustnutý,  nepochovávalo sa tu viac ako 30 rokov (na katastrálnej mape z roku 1906 na obrázku vpravo). Miestny duchovný dal hroby zrovnať, na pozemku zasial ďatelinu a vysadil ovocné stromy a vinnú révu. V súčasnosti je priestor zarastený stromami a burinou.

V hornej časti súčasného cintorína v Cerovej je ústredný kríž s  vyrytým letopočtom v kartuši podstavca „IHS R. 1889“.  Nachádzajú sa na ňom sochy Krista a Panny Márie.

    

Cintorín v Lieskovom

leží na mieste staršieho pôvodného cintorína zaznamenaného na mapách už v 18. storočí. Ústredný kamenný kríž pochádzajúci z roku 1818 dali podľa zakladateľského nápisu, vytesaného v kartuši podstavca,  postaviť Jozef Schir a Mária Crnja: „Tento Križ dali postavit Josef Schir a Maria Crnya Ke Cti a Chwale Božij. Anno. 1818“.

 

 

 

 

 

Rozbežský cintorín leží na hornom kraji Rozbehov. Ústredný kríž pochádza z roku 1816, čo dokazuje  letopočet vyrytý do podstavca „ ANNO 1816“. Na kríži spevnenom železnými svorkami je krátky pylón a socha Krista s ľudovým výrazom.

 

Starý židovský cintorín v Cerovej

Nachádza sa na pozemku nad súčasným cerovským cintorínom. Je zarastený a  náhrobky, ktoré sa tu nachádzajú, sú poškodené. Jeho súčasťou sú ruiny múrov starej márnice,  hebrejsky ciduk hadin a kamennej ohrady.  Po odchode posledných tu bývajúcich Židov po 1. svetovej vojne spustol.

 

Lesná Krížová cesta

Vznikla v roku 2009. Spolu s mariánskymi obrazmi bola posvätená v nedeľu 9. mája 2010 cerovským farárom Jánom Palúchom,  SVD. Nachádza sa  pri chodníku vedúcom od hradu smerom k cerovskému kaštieľu. Začína pri  veľkých obrazoch Panny Márie a Matky Ustavičnej pomoci, za ktorými  nasleduje 14 malých zastavení zavesených na stromoch. Krížová cesta tu vraj existovala už v dávnej minulosti,  s určitosťou však už počas 19. storočia až do konca 2. svetovej vojny.

 

FOTO: Foto archív obce Cerová, Andrej Harnúšek, Božena Malichová, Martin Hutta, Marianna Škápiková, Miriam Chlupíková, Richard Keračík

Fotografie krížovej cesty

https://lisinovic.blog.sme.sk/c/275891/Putovanie-po-slovenskych-Kalvariach-CLXIII-Cerova.html

https://kriz.epocha.sk/obrazky/obrazok-cerova-pri-korlatku

 

Mapy:

https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/12787/view/?pg=7&bbox=-1363%2C-7069%2C10812%2C-262

https://mapire.eu/en/map/firstsurvey-hungary/?layers=147&bbox=1918570.7970678103%2C6199728.447267688%2C1954935.713274483%2C6211194.001510465

https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/13184/?list=eyJxdWVyeSI6ICJyb3piZWhpIn0

 

 

Comments are closed.