Cerová - obec pod hradom Korlátko

Osobnosti obce

Arcibiskup mons. Ján Bukovský

John Bukovský, pôvodným menom Ján Fukna, sa narodil 18. januára 1924. Počas svojho vrcholného kňazského postavenia medzi rímskokatolíckymi duchovnými sa stal  vyslancom Svätej stolice a pôsobil ako pápežský nunciom v Rumunsku a tiež v Ruskej federácii. Ako emeritný biskup pôsobil v pastorácii v Misijnom dome sv. Gabriela v Mödlingu v Rakúsku.

Narodil sa pod Malými Karpatmi v obci Cerová, kde vychodil základnú školu. Od roku 1939 študoval v Misijnom dome Spoločnosti Božieho slova v Nitre, kde si urobil noviciát. Od roku 1944 prestúpil k verbistom. Maturoval v Bratislave v roku 1945. Filozofiu študoval vo Vidinej. V roku 1947 odišiel do Spojených štátov amerických. Tam absolvoval štúdium teológie v Misijnom seminári Spoločnosti Božieho slova v Techny v štáte Illinois.

  1. decembra 1950 ho vysvätili za kňaza a licenciát teológie získal na Katolíckej univerzite vo Washingtone. Medzi rokmi 1952 až 1954 prednášal v Techny. V rokoch 1954 až 1956 bol poslucháčom Pápežského biblického ústavu v Ríme. Tam dosiahol licenciát exegézy. V šesťdesiatych rokoch 20. storočia ho povolali do Ríma, kde prevzal významné funkcie v ústredí rehole a zložil licenciát z exegézy na Pápežskom biblickom ústave. Ako profesor biblických vied po skončení štúdia pôsobil v Techny až do zvolenia za rektora roku 1967. Vtedy ho zvolili aj za poradcu a admonitora najvyššieho predstaveného Spoločnosti Božského Slova v Ríme. Od roku 1968 pracoval ako tlmočník delegácie Svätej stolice na rokovaniach s vládou ČSSR.

Po roku 1973 sa stal trvalým pracovníkom Štátneho sekretariátu Svätej stolice v Rade pre mimoriadne cirkevné záležitosti, čo je obdoba ministerstva zahraničných vecí a postupne prevzal oddelenie pre Československo, Maďarsko, Rumunsko, Nemeckú demokratickú republiku, Bulharsko a Albánsko. V rokoch 1974-1989 bol spolutvorcom takzvanej východnej politiky – nového diplomatického prístupu Sv. stolice k socialistickým krajinám. 18. augusta 1990 ho pápež Ján Pavol II. vymenoval za pápežského nuncia v Rumunsku a povýšil na titulárneho biskupa tabaltského. Biskupskú vysviacku prijal 13. októbra 1990 v Ríme. V Bukurešti John Bukovský vykonával diplomatické poverenie až do 20. decembra 1994, keď ho ustanovili za pápežského nuncia v Ruskej federácii. Keď dosiahol vek 75 rokov, opustil tento skúsený diplomat služby Svätej stolice. Ako člen Božieho slova žil arcibiskup v Misijnom dome v Mödlingu vo Viedni. Tu žil do roku 2006 a zvyšné roky prežil v Misijnom dome Spoločnosti Božieho slova v Techny.

Ján Bukovský patril k najbližším spolupracovníkom kardinála Agostina Casaroliho a spolupodieľal sa na formovaní „východnej politiky” vo Svätej stolici. Najskôr v službách Štátneho sekretariátu vo Vatikáne, kde  pracoval ako prekladateľ. Jazykové znalosti a odbornosť mu priniesli významné misie v bývalom Československu. Prvý slovanský pápež Ján Pavol II. Jána Bukovského vymenoval za titulárneho arcibiskupa tabaltského a v tom istom roku ho vyslal ako prvého apoštolského nuncia po komunistickej ére do Rumunska. Tam mal arcibiskup Bukovský zásluhy pri riešení najťažšej otázky medzi Vatikánom a rumunskou vládou – návrat majetku naspäť Gréckokatolíckej cirkvi, ktorý komunistická moc dala pravosláviu. Od decembra 1994 bol Ján Bukovský nástupcom arcibiskupa Francesca Colasuonna vo funkcii nuncia v Ruskej federácii, v Moskve, kde zostal do konca roka 1999.

„Arcibiskup Ján Bukovský patril medzi veľkých svedkov politických a vnútrocirkevných premien vo východnej Európe v uplynulých desaťročiach.“

Dňa 18. decembra 2010 po ťažkej chorobe zomrel v Techny v USA o 7 hodine miestneho
času. Telo zosnulého arcibiskupa bolo prevezené na Slovensko. Zádušná svätá omša a pohreb arcibiskupa Mons. Jána Bukovského bol 3. januára 2011 o 11.00 hod. v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Nitre na Kalvárii. Telesné pozostatky zosnulého arcibiskupa Bukovského spočívajú v krypte kostola.

 

 

Prof. PhDr. Ján Oravec, DrSc. – významný slovenský jazykovedec

Narodil sa 1. júna 1922 v chudobnej robotnícko-roľníckej rodine. Ľudovú školu vychodil v Rozbehoch. Otec, tesár a ľudový hudobník, vzbudil vo svojom synovi záujem o rodnú reč. Skromný, tichý, ale bystrosťou nápadný chlapec zdedil po otcovi ešte jednu prednosť,  lásku k ľudovej hudbe a spevu. Najskôr sa od otca naučil hrať na harmonike a neskôr na organe. Keďže v rozbežskom kostole vtedy ešte organ nemali, nikdy neodmietol príležitosť zahrať a zaspievať si v kostole v Cerovej.

Skúšku dospelosti zložil v roku 1942 na Štátnej slovenskej učiteľskej akadémii v Bratislave. Už počas vysokoškolského štúdia na filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave (ktoré absolvoval externe), spolupracoval s dialektickým oddelením Jazykovedného ústavu SAV vo výskume západoslovenských nárečí. Po skončení vysokoškolského štúdia pôsobil najskôr ako stredoškolský učiteľ, potom začal pracovať v Jazykovednom ústave Slovenskej akadémie vied. Popri výskumnej práci externe prednášal na vysokých školách v Bratislave a Prešove, spolupracoval pri tvorbe učebníc slovenčiny pre základné a stredné školy, dlhé roky pripravoval príspevky do jazykovej poradne v Slovenskom rozhlase, zúčastňoval sa mnohých domácich i zahraničných konferencii, pôsobil ako člen viacerých redakčných rád.

Výsledky tejto rozsiahlej činnosti boli ocenené vedeckými hodnosťami kandidáta vied (CSc.) a doktora filologických vied (DrSc.). Na Filozofickej fakulte UK v Bratislave dosiahol vedecko-pedagogickú hodnosť docenta. Po nástupe na Pedagogickú fakultu v Nitre bol vymenovaný za vysokoškolského profesora pre odbor slovenský jazyk. Keďže profesor Ján Oravec ovládal viacero jazykov, okrem všetkých slovanských jazykov plynule hovoril nemecky, francúzsky a čiastočne aj anglicky, ako uznávaný jazykovedec sa zúčastňoval zahraničných ciest aj do neslovanských krajín, čím  zvyšoval záujem o slovenčinu v zahraničí.

Takmer 64-ročný život profesora Jána Oravca vyhasol 1. mája 1986. Miestom jeho posledného odpočinku je cintorín v rodnej obci Rozbehy.

FOTO: Foto archív obce Cerová

 

Comments are closed.