14.09.2022
O tom, že kedysi v stredoveku existoval v chotári Cerovej, na vyvýšenine vzadu za súčasným cerovským cintorínom hrádek, možno kúria, ktorú starší Cerovčania i obecná kronika spomínajú ako starý zámeček, nie sú žiadne pochybnosti. Podobné hrádky, resp. kúrie vznikali od 12.-13. storočia v celom Uhorsku. Súviseli najmä s donáciami – darmi, ktoré uhorskí panovníci v záujme osídľovania krajiny darovali drobným zemanom. Píše o tom i slovenský historik a spisovateľ Alojz Habovštiak v knihe Stredoveká dedina na Slovensku.
Kronika uvádza, že podľa kaštieľa nazývali Cerovčania parcelu pod ním „Pod starým kaštieľom“ – na mapách z 18. storočia i v starších urbároch je označovaná ako Pod Veselinem ad (vedľa časti) Curr…./Pod veselinszke – Pod Losom/ nizse ceszty Losz, atď.
V historiografii sa stretávame s nemeckým názvom Alt Schloss = starý hrad (hrádok). Jeho poloha a pôdorys sú zaznačené na mape Prvého vojenského mapovania Uhorska (viď mapu) z rokov 1763-1787 „Königreich Ungarn (1782–1785) – First Military Survey“ v obci Czerowa resp. Czerovo. Takto sa uvádza na mape i hrad Korlattko – Alte Schloƒs = starý hrad. Na mape Tretie vojenské mapovanie Uhorska z rokov 1869-1887 je uvedený ako Los s nákresom pôdorysu, aj keď posunutý viac k Loskej ceste.
Dielo Názvy krajín maďarskej koruny z roku 1892 ho uvádza pod názvom Losz, telep Korlatko, v maďarčine a nemčine ako pustu patriacu do obce Korlátkö. V katastrálnej mape obce Korlátkö z roku 1906 „Korlátkő Nyitra vármegyei kisközség kataszteri térképének másolata az 1906. évi mérnöki nyilvántartás szerint“ je zakreslený na parcele 128.2 so značkou a písmenom L (na obrázku výrez z katastrálnej mapy).
Akad. agr. František Schnábel v rukopise Dejiny hradu a hradného panstva Korlátka z roku 1969 o ňom píše: „V 13. storočí za vlády Ondreja II. získal majetok pri osade Cerová kráľovský služobník – zeman, ktorý tu vybudoval zemiansku tvŕdzu zvanú LOZE a k nej patriaci majetok s hospodárskym dvorom Brezina.“ V súvislosti s pomenovaní hrádku usudzuje o majetku rodiny Lozovských. Ďalej uvádza, že hrádok stál na vyvýšenine pri Cerovej až do roku 1440, kedy ho na hrade sídliaci lúpežný rytier Ján Moravanský zrútil.
Dokumenty z maďarských archívov, najmä urbáre a súpisy, ako i maďarská historiografia túto verziu podporujú, aj keď o majiteľoch a udalostiach zatiaľ priame informácie nemáme. V súvislosti so zničením hrádku Schnábelom spomenutým Jánom Moravanským treba poopraviť rok, nakoľko pôvodné listiny dokazujú, že Ján z Moravan obsadil hrad Korlátko a okolie až o 4 roky neskôr, dovtedy tu bačoval Ján Messenpek z Helfštýna (1440 – 1444). Nakoľko sú však obaja bývalí husiti a dobrodruhovia Jánovia, je možná nielen zámena rokov, ale i mien.
Záznamy o majetkoch patriacich k hrádku nájdeme i v dokumentoch maďarských archívov. V kópii osvedčenia z roku 1777 je zachytený autentický prepis urbára hradného panstva Korlátko a tiež aj osvedčenie, ktoré dal spísať nitriansky pomocný biskup István Fejérkőy v 16. storočí i ďalšie písomné dôkazy o vlastníctve hradu v 15. – 17. storočí. Záznamy o obci Lieskové, Podhradí a Rozbehoch a názvy chotárov v urbáre i popisy majetkov odkazujú na Losz: „Nagy Lósz, vedla Vavroveho Loszek, Pod dubi velki Losz, veliki Losz, ….“. Los/Losz je zaznamenaný aj ako puszta = pusta = opustený majetok, majer. V tejto súvislosti je zaujímavé, že cerovský chotár je z väčšej časti začlenený pod majer (Major) Lieszko, hoci sa názov obce „falu Czerova“ v dokumente vyskytuje.
Dnes z hrádku vidno iba ruiny pivnice a časť kamenného valu, na vedľajšej parcele je židovský cintorín. V katastre neexistuje záznam o vlastníkoch. Vzhľadom na svoju nepoznanú históriu by si vyžadoval detailnejšie bádanie i archeologický výskum. (Fotografie ukazujú zbytky pivnice a jej okolie v roku 2019.)
Fotografie: Foto archív obce Cerová, Miriam Chlupíková
Odkaz na mapy:
https://maps.hungaricana.hu/en/MOLTerkeptar/12787/view/?pg=7&bbox=-1363%2C-7069%2C10812%2C-262
English contact
